CESTA DOMOV
Deň keď som mala 5 týždňov som už išla do nového domova myslim bolo 11. JANUARA 2008 celkom som sa aj bála ale aj som sa tešila.
Prvý krát v živote som videla aj niečo iné ako petržalský byt z vnútra, videla som trávičku, stromy a to všetko bolo fascinujúce. Zrazu auto? hm čo to je? a kam to ideme? prečo nejde so mnou maminka Ziona? Nuž dnes viem že som sa mala len tešiť , na nový domov na moju novu rodinku ktorá ma veľmi lúbi ale hlavne na moju paničku a šéfku svorky, náhradnú mamičku Zuzku. Nemusela som Tomaškovi (to je Zuzkyn brat a moj asi tješ) pocikat zadné sedačky v aute po ceste na prístavnom moste sa stala havária , strašne som sa zlakla a dlho sme stáli v kolone bola som s toho nervózna tak som strašne kňučala. Zuzka vztiahla z tašky hračku a snažila sa ma utešiť, nech sa nebojim, že je som mnou ona a spolu sme v bezpečí. Po ceste domov sme bol prvý krát u veterinára celkom milý ujo v zelenom tričku, vraj som v poriadku a mam príst v stredu na prvé očkovanie, aby som mohla chodiť na prechádzky.
