A JE TO TU ...
Tak začalo sa makať, nevedeli sme si rady s tým šteniatkom, čo si robilo a chodilo kam chcelo a vobec nepočuvalo, lebo vlastne ani počuť nemolo. Bolo to kruté, pohlady ludí ktorý o tom nevedi, smiali sa, že ako neposlúcha a tak sme s tým museli začať niečo robiť ....
Skúsili sme zastaviť sa na jednom znamom cvičáku v Ružinove, no stále nás odkladali, prídte potom, potom, potom a keď sme sa ich konečne na rovinu opytali že prečo nie ?! tak povedali že nás pes to nezvládne... Predstavte si ten úder pod pás, človek chce zaplatiť aby mu "špecialista, odborník" pomohol a ten odmietne hluché štena.
Nevadí štastie praje práve nám. Bráškov kamoš má záchránarskeho psa a tak som sa informovala kde ho cvičil a tak, som sa dozvedela že ho cvičila jeho mama, že sa máme zastaviť a uvidí čo sa da zo Selly porobiť.
Prišiel deň D a išli sme na výlet na Jégeho ulicu.... malú Selly najprv stredoaziat zaskočil ale potom jeho kožušok poslužil ako super hračka, teta nám ukazovala povely ktoré sa používaju v špotrovej kynológií a my sme so Selly opakovali ona nás pri tom sledovala.
Nakonie zhodnotila " JE SUPER ... POJDE TO PRETOŽE ŤA STÁLE SLEDUJE" a to je doležité aby ťa stále kontrolovala a potom to pojde.
Trénovali sme doma spoločne každú chvílku najprv doma, potom vonku a sme tu také aké sme, že ludia ani nevedia že je Selly hluchá a ja som za to na ňu velmi hrdá.
Týmto ďakujem pani Kicovej, ktorá cvičí záchranárske psy.
